ZOH 2010 - Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa

Najúspešnejšie zimné olympijské hry v ére samostatnosti. Tak znie najstručnejšia, no zároveň najvýstižnejšia charakteristika slovenskej účasti vo Vancouvri. Pred touto olympiádou sme mali zo zimných hier jedinú medailu - snoubordové striebro Rada Žideka z Turína. V Kanade získalo Slovensko vďaka biatlonistom kompletnú zbierku cenných kovov a v celkovom hodnotení obsadilo 17. Miesto z 82 zúčastnených krajín. Rovnaké umiestnenie získala v klasifikácii jednotlivcov aj naša biatlonistka Anastasia Kuzminová. Práve ona v ženských a Pavol Hurajt v mužských biatlonových pretekoch sa postarali o neopakovateľné zážitky pre slovenských fanúšikov. Tí ronili slzy radosti, no napokon i smútku pri sledovaní zápasov slovenských hokejistov, ktorí do poslednej chvíle siahali na medailu. Zopakovať aspoň tieto výsledky o štyri roky v Soči nebude jednoduché.

Radosť aj rozčarovanie

Najúspešnejšou krajinou sa napokon stala domáca Kanada vďaka zisku 14 zlatých medailí. Viac sa žiadnej krajine v histórii zimných hier doteraz nepodarilo získať. Pre javorové listy má však najväčšiu cenu zlato, ktorého sa dočkali posledný deň konania olympiády. Ak totiž usporiadateľská krajina po niečom naozaj mimoriadne túžila, tak to bolo víťazstvo v mužskom hokejovom turnaji, práve v kolíske tohto športu.

Nie pre všetkých sa však budú vancouverské hry spájať s opojnou chuťou víťazstiev. Trpké rozčarovanie prežívajú Rusi, pre ktorých je celkový zisk iba troch zlatých medailí nepochopiteľný, či Rakúšania, svetová veľmoc v alpskom lyžovaní. V mužských kategóriách sa v tomto odvetví nedočkali jediného cenného kovu a ich česť ako-tak napokon zachraňovali ženy. Podobne napríklad Holanďania, zvyknutí ešte v nedávnej minulosti na medailovú žatvu v rýchlokorčuliarskych súťažiach. O športovej tragédii ich pretekára Svena Kramera sa bude asi ešte dlho hovoriť a nepochybne sa natrvalo zapíše aj do dejín zimných olympiád. V pretekoch na 10 000 m síce skončil s veľkým náskokom prvý, o zlato však prišiel. Vlastný tréner ho totiž v priebehu pretekov chybne poslal do inej dráhy, v dôsledku čoho Holanďana v cieli diskvalifikovali. Isté víťazstvo by pritom z Kramera, ktorý okrem tejto súťaže získal jedno zlato a jeden bronz, urobilo aj najúspešnejšieho účastníka rýchlokorčuliarskych súťaží na olympiáde vo Vancouvri.

Výnimočné ženy

Týmto neoficiálnym titulom sa, naopak,  môže pýšiť česká pretekárka Martina Sáblíková. Pre svoju krajinu získala dve zlaté a jednu bronzovú medailu a najvýraznejšie prispela k tomu, že aj náš sused môže o týchto hrách hovoriť ako o najúspešnejších zimných vo svojej histórii. O podmienkach, aké majú napríklad Holanďania, pritom môže Sáblíková iba snívať. V Česku nie je ani jedna krytá rýchlokorčuliarska dráha a trénovať musí na zamrznutej rieke či rybníku.

Dvadsaťdvaročná Češka sa vďaka zisku troch cenných kovov stala siedmou najúspešnejšou účastníčkou hier. Prvenstvo v tomto hodnotení si odniesla takisto žena – nórska bežkyňa na lyžiach Marit Björgenová. Tri zlaté, jedna strieborná a jedna bronzová medaila majú pre túto 29-ročnú pretekárku dvojnásobne sladkú príchuť. Dokázala nimi totiž, že ešte ani zďaleka nepatrí do starého železa, kam ju ešte pred olympiádou mnohí posielali. Dôvod? Dvojnásobná víťazka Svetového pohára a štvornásobná majsterka sveta z rokov 2003 a 2005 na vlaňajšom svetovom šampionáte úplne vybuchla. Vrátila sa bez medaily a doma musela čeliť tvrdej kritike. Médiá i odborníci jej vyčítali, že už nemá motiváciu, je unavená a otvorene sa hovorilo, že na vrcholné podujatia je už pre Nórsko stará a neperspektívna. Marit Björgenová však v Kanade umlčala kritikov najlepším možným spôsobom. Bilancia, o ktorej ako sama vraví ani nesnívala, z nej urobila najúspešnejšiu nórsku olympioničku všetkých čias, ktorou bola až doteraz legendárna krasokorčuliarka Sonja Henieová.

Víťazstvo predposledného

Nielen ziskom medailí si však vo Vancouvri športovci plnili sny. Niekedy stačilo prísť úspešne do cieľa, prípadne neskončiť na chvoste štartového poľa.

S takýmto cieľom išiel na zimnú olympiádu aj 35-ročný reprezentant Ghany v alpskom lyžovaní Kwame Nkrumah Acheampong. Snežný leopard, ako ho prezývajú, sa v cieli druhého kola slalomu tešil, akoby práve vyhral, rozdával autogramy a s každým sa fotografoval. Skončil pritom na 47. mieste, so  stratou vyše 43 sekúnd na víťazného Taliana Razzoliho. Prečo teda tá radosť? Acheampong bol o viac než 21 sekúnd rýchlejší než Albánec Erjon Tola. „Mojím cieľom bolo neskončiť vo Vancouvri posledný. To sa mi podarilo, a tak teraz môžem ukončiť kariéru,“ oznámil po pretekoch ghanský lyžiar, ešte aj v 21. storočí živý dôkaz okrídlenej vety baróna Coubertina, ktorý tvrdil, že na olympiáde nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.